Petícia za vyhlásenie územia Martinský les za chránený areál

P E T Í C I A: ZA  BEZODKLADNÉ VYHLÁSENIE ÚZEMIA EURÓPSKEHO VÝZNAMU MARTINSKÝ LES ZA CHRÁNENÝ AREÁL

Petícia je už uzatvorená celkovo ju podporilo 1310 ľudí – ĎAKUJEME

 My, nižšie podpísaní obyvatelia mesta Senec, priľahlých obcí a občania Slovenskej republiky sa na základe čl.27 Ústavy SR a zákona č.85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov obraciame sa na ministra životného prostredia SR Ing. Petra Žigu, PhD. a MŽP SR požiadavkou o bezodkladné vyhlásenie územia európskeho významu MARTINSKÝ LES za chránený areál.

Mesto Senec je prosperujúcim mestom zaznamenávajúcim obrovský rast a rozmach. V jeho katastri sa nachádza vzácne územie – regionálne biocentrum Martinský les, ktorý je zároveň aj územím zaradeným do siete chránených lokalít NATURA 2000 ( MŽP SR, 2004 ). Tento les predstavuje vzácne zvyšky karpatských a panónskych dubovo-hrabových, eurosibírskych lesov na spraši a piesku a panónsko-balkánskych cerových lesov, ktoré sú domovom početných ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Na jeho vysokú ekosozologickú hodnotu, neopakovateľnú biodiverzitu niekoľkých tisíc druhov živočíchov a rastlín a významnú ekostabilizačnú úlohu v krajine poukazujú vo svojich publikáciách už dlhé roky významní slovenskí prírodovedci (napr. doc. Štefan Maglocký, Prof. Peter Fedor, Dr. Jana Ružičková, Dr. Ľubomír Vidlička). V tejto súvislosti je pre obyvateľov seneckého okresu nepochopiteľný fakt, že okres Senec nemá žiadne veľkoplošné ani maloplošné chránené územie, žiaden chránený areál, žiadnu prírodnú rezerváciu, žiadnu prírodnú pamiatku, ani žiadny chránený krajinný prvok, na rozdiel od iných okresov kde sa pýšia niekoľkými desiatkami takýchto lokalít.

Spolu so Šenkvickým hájom predstavuje územie Martinského lesa významný prvok Regionálneho územného systému ekologickej stability Bratislava – vidiek ( Staníková a kol. 1993, Aurex 2008 ). Podľa tohto územného systému ekologickej stability ( ÚSES ) je celý komplex Martinského lesa vrátane priľahlej poľnohospodárskej pôdy , poľných ciest, priekop, trvalou vegetáciou porastených medzí, stromov solitérov, uznaný ako Biocentrum regionálneho významu prepojené s regionálnymi biokoridormi.  V súčasnosti schválené a vystavané logistické centrá, výstavba obytných a priemyselných zón na hranici tohto územia, odvodňovanie územia, regionálna skládka odpadov, cesty, diaľnica či poľnohospodárska činnosť vedie k jeho rozdrobovaniu a nevratnému zániku a strate jeho ekostabilizačnej funkcie. ( viď. mapa Ružičková, 2003 .) Už teraz pozorujeme ako tieto činnosti svojimi synergickými účinkami do značnej miery poškodzujú funkciu prvkov ekologickej stability daného územia. Vysušovanie územia, prehrievanie lokality a zmeny mikroklimatických  podmienok okolia Senca sme mali možnosť pocítiť toto leto keď po dlhotrvajúcom kontinuálnom období sucha prišli prívalové dažde sprevádzané záplavami a eróziou.

Žiadame v najbližšom termíne o schválenie vyhlášky na vyhlásenie chráneného areálu Martinský les, v záujme zachovania tohto vzácneho územia a v neposlednom rade mikroklímy priľahlého územia aj pre budúce generácie. Žiadame štátne orgány ochrany prírody, aby zabezpečili celistvosť tohto chráneného územia a zabránili jeho fragmentácii a nevratnému poškodzovaniu lokality developerskými aktivitami. Preto považujeme dôslednú ochranu Martinského lesa za neodkladnú, prioritnú a urgentnú.

Petičný výbor :

Jana Turanská, Senec

Ing. Ján Maglocký, Trnavská 13, Senec

RNDr. Jana Ružičková, Bratislava

Anton Škorvaga, Senec

Ing. Mária Hudáková, Senec

Osoba určená pre zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy :

Jana Turanská, Senec                                                                            Počet hárkov petície

Petícia za záchranu lesa : http://www.peticie.com/peticia_za_vyhlasenie_uzemia_martinsky_les_za_chraneny_areal

 

Okrúhly stôl v Senci – November 2013

Rekapitulácia : Okrúhly stôl Senec, November 2013

Scenár a réžia – poslanec G. Józan

Za mesto predsedali: primátor K. Kvál, poslanec G. Józan

V prvej 60 minútovej časti išlo hlavne o oprášenie tém zo scenára z minulých období, tzv. odpočet úloh z predchádzajúcich stretnutí. To zhrnutie bolo lakonické, preto ho dopĺňame o fakty z minulých období (zdroj noviny Senčan a internet)

 

Medzi obľúbené a stále opakované témy patria:

–           Nový územný plán mesta – diskutuje sa o ňom už dlho ( Senčan 05/2005) a už aj myši v kultúrnom dome vedia, že ten súčasný je z roku 1993 (Senčan 11/2007, 12/2008). Riešiť sa začínal mnohokrát (Senčan 10/2007) a podľa vyjadrení primátora K. Kvála v roku 2009 mal byť ten „nový“ schválený do konca volebného obdobia, ale ktorého? … (Senčan 12/2009) Pán Ing. arch. Igor Križko na ňom intenzívne „pracuje“ už veľmi dlho.

–           Budova MsKS –  medzi prvé čiastočné rekonštrukcie za 870 tisíc korún  patria z roku 2004 (Senčan 11/2004). Od roku 2005 budova mení svoju tvár (Senčan 11/2005 ) a rekonštrukcia, ktorá sa začala s veľkou noblesou už v roku 2006 (Senčan 11/2006 ) sa tento rok 2013 konečne dopracovala ku záverečnému „face liftingu“. Ako to dopadlo nech radšej posúdi každý sám. Určite by bolo zaujímavé vyčísliť celkové náklady a porovnať ich s avizovanými nákladmi, ktoré boli vypočítané na 33 miliónov 596-tisíc korún.

–           Kruhová križovatka pri pošte – tento krát spomenutá len veľmi vlažne, pamätníci totiž vedia, že „sa“ mala vybudovať spolu s novou poštou (Senčan 04/2007), ale nevzdávame sa. Vedenie mesta (nikto konkrétny) so Slovenskou správou ciest (s nikým konkrétnym) stále rokuje a rokuje a rokuje a …. (Senčan 12/2009)

–           Synagóga – táto budova si už dlhé roky nutne vyžaduje rekonštrukciu. Prvé projekty spojené s obnovou synagógy sa začali vypracovávať už v roku 1986 (http://www.pamiatky.sk/content/data/file/archiv/Informator%2043_2010.pdf – celkovo 9 dokumentov v rozmedzí rokov 1986-1990) zrejme, ale dokumenty k židovskej kultúre na Slovensku v zbierkach Archívu PÚ SR zapadli hrubým prachom a trebalo nanovo do nich zainvestovať. A tak mesto túto budovu rieši opäť. V roku 2003 Z. Holocsy vypracoval spolu s P. Bušom štúdiu rekonštrukcie. V roku 2004 (Senčan 11/2004) už boli pripravené projekty a vyčíslené celkové náklady na opravu na 40 miliónov Sk. V rokoch 2005-2006 Regionálna rozvojová agentúra Senec-Pezinok vypracovala ďalší projekt na rekonštrukciu (celkové náklady 76.355.00 €). Teraz v roku 2013 nastal čiastočný posun – BSK ju odkúpil od Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR za symbolické 1 €. Čakáme vraj už len na „nórske fondy“ (predpoklad BSK 1,8 mil. €). Otázne je, či oni čakajú práve na nás J, tie futbalové predsa stiahli. Musíme to stihnúť do piatich rokov, lebo inak ju budeme musieť vrátiť. V roku 2013 sa zatiaľ zaplatilo/zazmluvnilo: 31.200,- € za je projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu,  6.600,- € za podklady k projektu, 360,- € za geodetické práce, 1.175,- € za čistenie pozemku, 435,- € za zemné práce, 690,- € za geodetické zameranie.

–           Jednosmerky v meste – tu sa tento rok použil presný opis zo scenára z roku 2007 –  Rokujeme so Slovenskou správou ciest o možnosti zjednosmerniť cestu cez námestie (rozumej nám 1. mája a Šafárikova).  Boli by sme prvým mestom na Slovensku, ktoré by malo takúto premávku na ceste 1. triedy (Senčan 11/2007). Len či je to ešte tak.

–           Záplavy v meste – táto téma sa spomenula zrejme omylom, lebo medzi obľúbené vôbec nepatrí. Rekapitulácia záplav: prvá neočakávaná záplava sídliska za Štiftom bola v roku 2006 (Senčan 03/2006), v lete 2013 boli dvakrát po sebe zaplavené už dve sídliská. Verdikt primátora zaklincoval túto tému bez riešenia. Jeho stanovisko je nasledovné: „Mali sme tu dvakrát slušnejší dážď. Ja to za povodeň nepovažujem, 30-50 cm vody v pivnici… Povodeň vyzerá ináč, padajú domy, sú mŕtvi viď reportáže v TV“. Ak niekto čakal nejaké riešenie mal smolu. Možno by pomohol aj „Generálny pardon na odstránenie nelegálnych napojení odvodov dažďovej vody do verejnej kanalizácie“, ale kto vie?

–           Obchvat Senca – spomína sa už dlho (Senčan 10/2007) mesto nezaháľa stále s niekým rokuje (Senčan 12/2009). Občan sa v tom už stráca, ale možno sem patrí aj križovatka D1 pri Blatnom. Tu sa dostávame k vrcholu úvodu tohto večera. Dopravoprojekt  naživo predstavil stavbu a informoval, že počas výstavby, ktorá by mala začať v roku 2014 a ukončená by mala byť v roku 2015 – cca 7 mesiacov, bude v danom úseku obmedzená doprava. Most bude zbúraný a nanovo vystavaný – rozšírený a prispôsobený daným podmienkam a požiadavkám a dôjde i k úprave a zmene povrchu vozovky na diaľnici. Odznelo niekoľko pripomienok zo strany poslancov, pričom niektorí neskrývali svoje prekvapenie, napriek tomu, že ide o dlhodobo avizovanú stavbu. Veď podľa dokumentu ŽP z roku 2004 Senec súhlasil s výstavbou bez pripomienok.

–           Cyklistické trasy– ani na tie sa nezabudlo a riešia sa. Konečne sa vraj niekedy začne budovať poriadna a to od obchodu Billa až po poštu. Dúfajme že sa cyklistom z toho nezatočí hlava. Ako bonus bude rozšírená možno až po Lidl – tu musíme počkať lebo asfalt na pešej zóne dostatočne nevychladol a búrať smieme až 5 rokov po udelení grantu. Riešiť a myslieť dopredu by bolo mrhaním ziskov. Možno sa vydáme aj smerom na Tesco.

–           Pozemok pri poliklinike – ešte v roku 2011, podľa slov primátora, mesto uvažovalo o odkúpení prebytočného pozemku VÚC Bratislava. Deň po Mikulášovi v roku 2012 bol štedrý aj BSK a poslanci odsúhlasili predaj tohto pozemku. Tento pozemok s LV č. 6488 bol predaný za cenu cca 64,- € / m2, ktorú aj  p. podžupanka G. Németh považuje za adekvátnu, nakoľko ide o verejné priestranstvo/ verejnú zeleň. Pán primátor dnes vie len toľko, že to kúpila nejaká súkromná firma, nevie v podstate o koho ide. Podľa zmluvy č. 2013-18-PRA pozemok kúpila firma Pozemné stavby SC, s. r. o. Netrvalo ani pol roka a v  katastrálnej mape dnes už figuruje iný majiteľ a to firma Galeria Muzika s.r.o. Zhoda mien s p. K. Kválom a spoločníkom firmy Galeria Muzika s.r.o. p. Róbertom Kválom je zrejme čisto náhodná. Pán primátor a pritakávajúci poslanci v obecenstve jednohlasne deklarovali, že tento pozemok je zeleň a zeleňou aj ostane, alebo sa to časom zmení na slovo zelenou…?

–           Multifunkčná hala – na túto tému sa pozabudlo, škoda je veľmi obľúbená a riešení už bolo toľko, že si ani nevieme vybrať. Zaujímavé riešenie bolo napríklad v roku 2010 (Senčan 04/2010).