Zhrnutie všetkého okolo skládky. O tom, ako konajú orgány, ktoré životné prostredie majú a musía chrániť. Ale hlavne o tom, prečo je dobré angažovať sa vo veciach verejných a bojovať za dobrú vec.

Autor: David Tengeri


DOKEDY BUDÚ ĽUDIA TRPIEŤ?

Článok je dobrý, ale zďaleka nehovorí o všetkom. Ako aktivista, pôvodca všetkého zla (lebo, čo môže byť horšie ako zatvorená skládka pre odhalené, ale hlavne vlastné prešľapy prevádzky) mám zopár otázok, avšak nie na spoločnosť AVE, ktorej skládka v Senci sa míňa pozornosti. Tentoraz na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP). Ozdravenie a osvetu treba hľadať práve v tomto inštitúte, ako ochrancu zdravia, verejného záujmu a predovšetkým životného prostredia.

SME AKO VARENÉ ŽABY V RAKOVINOTVORNOM OPARE SKLÁDKOVÝCH PLYNOV

SIŽP dlhoročne ignorovala skutočnosť, že niekoľko odvetrávacích šácht, ktoré slúžia aj na monitoring skládkových plynov neboli vôbec merané, ako sa zistilo neskôr, došlo k ich zasypaniu. Dlhoročný spracovateľ monitoringu bioplynu prevádzky AVE v Senci dokonca sám už v roku 2017 v záverečnej správe upozornil, že – citujem: „niektoré studne sú zasypané odpadom“.Ďalšou zaujímavosťou je, že tento spracovateľ monitoringu bioplynu používal prístroje, ktoré rozsahom (vychádzam z ich technických špecifikácií):

  • nepostačovali na meranie koncentrácií jednotlivých zložiek (H2S) a merania od roku 2016 evidentne presahovali ich rozsah (zrejme aj mnohonásobne)
  • v niektorých prípadoch (rok 2012/2013) dokonca naopak namerali čísla presahujúce reálny rozsah prístrojov, z čoho vyvstáva otázka, či sú vôbec fyzicky merané

Za pozornosť stojí aj prístroj, ktorým spracovateľ meral metán a to v extrémne nízkych hodnotách. Uvádzaný prístroj je tak tajný, že ho ani Google nenájde.Celé roky prevádzkovateľ vychádzal z takto nameraných hodnôt a spolu so SIŽP ruka v ruke nepovažovali napriek upozorneniam (týkajúcich sa nereálneho zloženia skládkového plynu, ale aj extrémneho zápachu) za potrebné overiť, ako to, že skládkový plyn má abnormálnych 20 obj% kyslíka (bezmála ako bežný vzduch), a komunálny odpad s objemom dávno prevyšujúcim 300 000m3 neprodukoval metán v koncentrácií viac ako 1,2 obj% (úsmevné hodnoty v roku 2019). Ba čo viac, takto namerané A NENAMERANÉ hodnoty MŽP považovalo za natoľko presvedčivé, že v zisťovacom konaní (2019) rozhodlo, že skládka sa môže rozširovať bez EIA (ktorú mimochodom nikdy nemala).Za pozornosť stojí aj fakt, že kým ten istý spracovateľ monitoringu robil monitoring aj na vedľajšej skrachovanej skládke (vlastnenú spol. Brantner SOBA, ktorej konateľ neskôr založil aj skládku, ktorú v súčasnosti vlastní AVE), i táto vykazovala jeho slovami “prevzdušnenie” a menej ako 5% metánu (0,36 obj% v 2015, 1,18 obj% v 2014). Keď túto skládku začalo monitorovať mesto Senec cez inú spoločnosť, metán dosiahol zázračne hodnotu 22% (2016).Vráťme sa ale k AVE. Až v roku 2020 po nátlaku verejnosti, po desiatkach listov a telefonátov sa to na MŽP pohlo. Ich vlastnými meraniami na skládke sa zrazu z 1,2 obj% (2019) metánu stalo viac ako 50 obj%. Z 11 ppm (2019) H2S sa stalo viac ako 300 ppm (2020). Avšak zhodnotenie, z doslova „vynútenej“ kontroly prevádzky neznie povzbudzujúco, citujem: „Inšpektorát nie je oprávnený posudzovať prístrojové vybavenie odborne spôsobilej osoby“. Inak povedané, SIŽP nekontroluje a ani nebude kontrolovať metódu merania a kým sa toto nezmení, prevádzky si budú bačovať po svojom a jediný inšpektor v tomto systéme je čierna ovca, tzv. aktivista … Dúfajme, že MŽP a SIŽP si všimnú aspoň toľko, že jeden jediný meraný ukazovateľ zápachovosti H2S je zrazu 30-násobne väčšej koncentrácie a priznajú, že v Senci niečo smrdí.Otázkou ostáva, koľko takýchto skládok spadajúcich pod integrované povoľovanie SIŽP je takto “kontrolovaných”, koľko aktivistov obetuje týždne času na dokazovanie – podotýkam – fundamentálnych zákonov a koľko ľudí na Slovensku ticho trpí, ako varené žaby v rakovinotvornom opare skládkových plynov?

SKLÁDKA AKO PÔVODCA NEBEZPEČNÉHO ODPADU

Prečo má skládka nie-nebezpečného odpadu priesakovú kvapalinu kategorizovanú ako nebezpečný? Skutočne vieme, čo sa tam ukladá? Od roku 2011 do roku 2017 mala spoločnosť AVE povinnosť predkladať na SIŽP na schválenie všetky ukladané kaly. Nepredložili nič napriek ukladaniu. V roku 2017 táto povinnosť zanikla. Náhoda?Ďalšou náhodou je zrejme fakt, že miestny okresný úrad v Senci dal dlhé roky dozadu povolenie na zhromažďovanie 6000t/rok nebezpečného odpadu u pôvodcu odpadu. Zo zákona takýto odpad nesmie byť pri uskladnení vystavený poveternostným vplyvom (a musí spĺňať aj ďalšie kritériá), ale paradoxom je, že v tomto prípade je nebezpečným odpadom priesaková kvapalina ukladaná v jej nekrytej nádrži, ako aj v spodnej tesniacej vani skládky na NIE NEBEZPEČNÝ ODPAD.Dňa 30.7. 2020 urobila SIŽP rozbor vzorky priesakovej kvapaliny. Bola kategorizovaná ako nebezpečný odpad. Dňa 18.9. 2020 si urobila spoločnosť AVE rozbor vzorky, a priesaková kvapalina už nebola kategorizovaná ako nebezpečný odpad, preto ňou následne ďalej kropili teleso skládky. Pozoruhodné je, že ohlasovacia povinnosť na prevážanie nebezpečného odpadu bola za celé obdobie prevádzky splnená až 1x a to dňa 6.7.2020. Kam sa teda podel nebezpečný odpad od 30.7. 2020? Poznamenám, že dňa 17.8.2020 došlo k prívalovým dažďom a osobne sme sa boli presvedčiť (zhodou okolností dňa 18.8.2020 sa konalo ústne pojednávanie rozšírenia prevádzky AVE v mieste prevádzky) o tom, že nádrž priesakovej kvapaliny bola kapacitne naplnená a vyliata do nechráneného terénu a veľmi pravdepodobne aj do odvodňovacieho rigolu, ktorý odvádza dažďové vody.

ZÁHADY MONITOROVACÍCH VRTOV

V roku 2008, keď dostala skládka AVE integrované povolenie bolo súčasťou podmienok aj monitoring podzemných vôd v 1 referenčnom (ukazovateľ pôvodnej čistoty) vrte HSV 2 pred telesom skládky a v 2 indikačných vrtoch (HSV 5 a HSV 6) v smere prúdenia podzemných vôd hneď za telesom skládky AVE. Tieto 2 indikačné vrty, hneď za telesom skládky sú extrémne dôležité nakoľko priesaky z telesa skládky do podzemných vôd by boli indikované práve v nich a riziko znečisteného územia by bolo možné robiť výpočtom objemu znečistenej vody z 3-bodovej metódy merania. Vrt HSV 6, napriek tomu, že do roku 2018 figuroval v podmienkach prevádzkovania nikdy nebol vybudovaný, navyše v roku 2018 zázračne zmizol z podmienok integrovaného povolenia. A to aj napriek tomu, že už v roku 2015 došlo k extrémnemu znečisteniu podzemných vôd vykazovanom práve v indikačnom vrte HSV 5 skládky AVE.Otázkou ostáva, ako to, že podmienky integrovaného povolenia sa znova míňajú pozornosti inšpektora zo SIŽP? Paradoxom, ktorý len podčiarkuje pochybnosti o kontroly-schopnosti inštitútu SIŽP je ich odpoveď, citujem „V roku 2019 inšpekcia nevykonala kontrolu v prevádzke“ AVE Senec.V roku 2019 došlo k neohlásenému presunutiu aj zostávajúceho indikačného vrtu HSV 5. K jeho ohláseniu došlo až po odhaleniach „aktivistov“ v 8/2020.Skládka dodnes nedisponuje nezávislým 3 bodovým meraním priesakov do spodných vôd, nakoľko pozostávajúce monitorovacie vrty sú nevhodne umiestnené (sú referenčné a dokonca podľa odborníka nemonitorujú ten istý zvodnenec, t.j. tú istú vodu) alebo indikujú aj potencionálne priesaky aj zo skrachovanej skládky, ktorá je iba pár metrov vzdialená.Skutočne tu občania mesta Senec, dokonca mesta s nálepkou rekreačnej oblasti Slnečných jazier, musia bojovať o čistotu podzemných vôd a ich náležitú kontrolu?

POCHYBENIAM SIŽP NIE JE KONIEC

Roky mesto Senec ako aj občianske združenia a iniciatívy poukazovali na monitoring podzemných vôd prevádzky AVE, vykonávaný bez náležitých oprávnení a nie podľa existujúcej smernice 1/2015-7. Znova, po neustálom tlaku verejnosti na zodpovedné inštitúcie, niekoľkých telefonátoch a emailoch na niekoľko úradov a oddelení MŽP sa veci pohli. Citujem z výstupu kontroly SIŽP z 2020 „spoločnosť GEO-Komárno, s.r.o. v období od 01.11.2015 do 23.09.2019 nebola oprávnená vykonávať geologické práce a v tomto období nebola uvedená v registri geologických oprávnení.“ A práve táto spoločnosť dávala odborné posudky pre skládku Ave v Senci, ktorých výstup bol akceptovaný aj pri návrhu a zmenách sústavy monitorovacích vrtov podzemných vôd. Aj pri takejto retrospektíve to stále pre SIŽP znie dôveryhodne?

A KDE SÚ OCHRANÁRI ZO ŠOP?

No a v neposlednom rade spomeniem aj ďalší nelichotivý fakt. Skládka odpadu spoločnosti AVE v Senci sa nachádza v chránenom území európskeho významu NATURA 2000 (SKUEV0089), Martinský les – presnejšie, teleso skládky je priamo v jej ochrannom pásme. Toto územie, NATURA 2000 od roku 2004, nebolo dodnes vyhlásené za chránené územie SR, napriek tomu, že zámer verejnou vyhláškou bol zverejnený v roku 2008. Dodnes nebol predložený na podpis ministrovi ŽP. Navyše, zodpovedné úrady za ochranu takéhoto územia veselo dávajú súhlasné stanoviská k rozširovaniu tejto skládky, konštatujú „žiadny vplyv“ avšak pravdou ostáva, že zodpovedným úradom a to zo strany Okresného úradu v sídle kraja v Bratislave nebola realizovaná kontrola s miestnou obhliadkou Martinského lesa od roku 2008 do 07/2020 ani jeden krát !


>